Pojem daňovej optimalizácie je veľmi široký a dá sa vysvetľovať z rôznych hľadísk. Dôležité je preto podotknúť, že sa pod ním rozumejú všetky nástroje a metódy, ktoré sú ešte na strane zákona. Každý subjekt, zaoberajúci sa správou majetku, a to či už svojho alebo zvereného, by mal konať v záujme jeho zveľadenia ako dobrý hospodár. Snahou by preto malo byť nielen nájsť najvýhodnejšie riešenie, ale tiež zamedziť zbytočnému plytvaniu a to aj vo vzťahu voči štátu. V tomto pojatí ide prioritne o optimalizovanie výšky odvádzanej dane.
Povinnosť platiť daň majú ako fyzické tak právnické osoby. V ich právach a povinnostiach sú však diametrálne rozdiely. Nejedná sa pritom len o výšku sadzby dane, ale aj o ďalšie náležitosti, ktoré voči úradom plynú z platnej legislatívy. Jej rozsah, štruktúra a neustále novelizovanie činia jej sledovanie a uplatňovanie v určitých prípadoch značne zložitým. Nie je teda zriedkavé, že môže dôjsť k pochybeniu aj bez zámeru takto konať. K tomuto faktu sa potom pripája nejednotnosť výkladu jednotlivých ustanovení a v krajných prípadoch aj rozpor medzi nimi.
Cieľom tohto článku a hlavne jeho pokračovaní je okrem vymedzenia pojmu daňovej optimalizácie popísať vybrané rozdiely medzi platnou legislatívou dane z príjmu českej a slovenskej republiky, následne porovnať výhodnosť a dopad týchto rozdielov na daňový subjekt a na základe takéhoto porovnania potom vybrať daňovo optimálnejšie riešenie.
Daňová optimalizácia ako legálna cesta k úspore prostriedkov
Ako už bolo povedané v úvode, snaha o minimalizovanie dane odvádzanej štátu nie je sama o sebe nežiaducim chovaním sa daňového subjektu. Je však nutné pohybovať sa v rámci mantinelov, ktoré sú vymedzené príslušným zákonom. V prípade, ak je možné využitie legislatívy a noriem vo svoj prospech, je dokonca od správcov majetku takéto chovanie vo vzťahu k majiteľom žiaduce. Tento fakt sa ale nemusí týkať len firiem, ale aj poplatníka ako súkromnej osoby.
Využitie vhodných metód pomáha práve tým firmám, ktoré vykazujú vysoké zisky. Vďaka daňovej optimalizácii si môžu nielen znížiť daňovú povinnosť, ale aj získať konkurenčnú výhodu. V prípade využitia nelegálnych postupov sa už nejedná o optimalizáciu, ale o daňový únik, ku ktorému sa subjekt uchyľuje v snahe ešte viac si znížiť daň (Klimešová,2014 s. 13).
Existuje rad postupov ako si systematickým jednaním v rámci platnej legislatívy znížiť daňové zaťaženie. Nemyslia sa pri tom postupy, ktoré by boli v rozpore so zákonom, alebo skresľovali dané skutočnosti. Ide o hľadanie takého postupu a výkladu, ktorý je povolený a súčasne pre subjekt ekonomicky najvýhodnejší (Hnátek, 2016 s. 6)
Z hľadiska príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti má poplatník v porovnaní s príjmami zo závislej činnosti oveľa viac možností nielen pre optimalizovanie svojho základu dane z príjmu, ale aj z vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotného a sociálneho poistenia. Tento fakt je zapríčinený skutočnosťou, že odvody neuskutočňuje za poplatníka zamestnávateľ, ale celé bremeno výpočtu a odvodu povinných čiastok leží výlučne na poplatníkovi samotnom. To má na jednu stranu množstvo nevýhod, hlavne z pohľadu administratívnej a časovej záťaže, na druhej strane to však umožňuje využiť všetky výhody, ktoré z osobne spracovávaných výpočtov vyplývajú (Valouch, 2010 s. 47).
Nasledujúce pokračovanie tohto článku bude zamerané na detailnejšie skúmanie možností daňovej optimalizácie u fyzickej ako aj právnickej osoby.
Autor: Ing. Bc. Lukáš Studený