Daňová optimalizácia – 3. časť

Daň z príjmu v legislatíve ČR a SR

Aj keď krajiny mali v čase spoločnej republiky rovnaký zákon venujúci sa daniam, po ich rozdelení vznikli postupnými novelizáciami určité rozdiely medzi ich znením a výkladom. V určitej miere sú pravidlá vďaka členstvu v Európskej únii a snahám o postupné zbližovanie jej členských štátov obdobné, no obsahujú aj špecifiká, ktorými sa od seba viac či menej líšia.
V Českej republike je daň z príjmu legislatívne vymedzená zákonom č. 586/1992 Sb., o daních z příjmu, v platném znění. Jeho obdobou na území Slovenskej republiky je Zákon č. 595/2003 Zz., o dani z príjmov, v platnom znení.

Vybrané rozdiely v legislatíve týkajúcej sa dane z príjmov fyzickej osoby

V rámci tejto podkapitoly sú popísané vybrané pasáže, ktoré ovplyvňujú výšku základu dane. Analytická časť potom obsahuje konkrétne príklady aj s výpočtom výšky dane, ktorú je nutné odviesť. Na základe takéhoto porovnania je potom možné vybrať to riešenie, ktoré je, odhliadnuc od iných okolností, z pohľadu daňovej optimalizácie výhodnejšie. Daň z príjmu fyzických osôb je v rámci členenia zákona č. 586/1992 Sb., o daních z příjmu jeho prvou časťou, v rámci slovenského ekvivalentu je táto téma spracovaná v jeho druhej časti.
Prvým vybraný rozdielom je príjem oslobodený od dane, kde §9 zákona č. 595/2003 Zz., hovorí, že: „od dane je oslobodený príjem a) z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,
b) z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku“. V českej legislatíve je pamätané na osoby akými sú napríklad obyvatelia nájomných bytov, ktoré si tieto odkúpili a majú v úmysle ich predať. Pri predaji takto nadobudnutej nehnuteľnosti v horizonte kratšom ako 5 rokov by museli predávajúci zaplatiť vysokú daň. To vyplýva z rozdielu predajnej ceny a sumy za ktorú bola nadobudnutá. Nutné je podotknúť ,že tá bola vo väčšine prípadov neporovnateľne nižšia. §4 zákona č. 586/1992 Sb., o daních z příjmu, v platném znění, obsahuje doplnenie oslobodenia v prípade „pokud v něm prodávající měl bydliště nejméně po dobu 2 let bezprostředně před prodejem; příjem z souvisejícího pozemku, pokud v něm prodávající měl bydliště bezprostředně před prodejem po dobu kratší 2 let a použije-li získané prostředky na uspokojení bytové potřeby; pro osvobození příjmu plynoucího manželům z jejich společného jmění postačí, aby podmínky pro jeho osvobození splnil jen jeden z manželů, pokud majetek, kterého se osvobození týká, není nebo nebyl zařazen do obchodního majetku jednoho z manželů“.
Odlišný je tiež pohľad na možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov, kde na základe slobodného rozhodnutia poplatníka umožňuje český zákon podľa § 7 zvoliť pre jeho výhodnejšiu alternatívu: „(7) Neuplatní-li poplatník výdaje prokazatelně vynaložené na dosažení, zajištění a udržení příjmu, může uplatnit výdaje, s výjimkou uvedenou v § 12, ve výši a) 80 % z příjmů ze zemědělské výroby, lesního a vodního hospodářství a z příjmů z živnostenského podnikání řemeslného; nejvýše lze však uplatnit výdaje do částky 1 600 000 Kč, b) 60 % z příjmů ze živnostenského podnikání; nejvýše lze však uplatnit výdaje do částky 1 200 000 Kč, c) 30 % z příjmů z nájmu majetku zařazeného v obchodním majetku; nejvýše lze však uplatnit výdaje do částky 600 000 Kč, d) 40 % z jiných příjmů ze samostatné činnosti, s výjimkou příjmů podle odstavce 1 písm. d) a odstavce 6; nejvýše lze však uplatnit výdaje do částky 800 000 Kč. Způsob uplatnění výdajů podle tohoto odstavce nelze zpětně měnit.“
Podobnú možnosť ponúka aj Slovenská republika, tu je však percento, ktoré zákon umožňuje paušalizovať, nižšie a len v jednej výške. Pojednáva o tom §6 Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a použitia diela a umeleckého výkonu: „10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 5 040 eur ročne. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 4, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z týchto príjmov najviac do výšky 5 040 eur ročne. Ak daňovník získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie alebo začne vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu v priebehu zdaňovacieho obdobia, uplatňuje tieto výdavky najviac vo výške 420 eur mesačne, a to počnúc mesiacom, kedy nastali uvedené skutočnosti. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 17 ods. 9) alebo prestal poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ktorý uplatní tieto výdavky najviac vo výške 420 eur mesačne, a to aj za mesiac, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 17 ods. 9) alebo prestal poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa odsekov 1 a 2, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d).“
Posledný rozdiel popisovaný v rámci tejto časti vychádza z § 13 Příjmy a výdaje spolupracujících osob zákona č. 586/1992 Sb, kde sa uvádza ,že: „1) Příjmy a výdaje na jejich dosažení, zajištění a udržení při samostatné činnosti s výjimkou podílu společníka veřejné obchodní společnosti a komplementáře komanditní společnosti mohou být rozděleny mezi poplatníka a s ním spolupracující osoby, kterými se rozumí a) spolupracující manžel, b) spolupracující osoba žijící s poplatníkem ve společně hospodařící domácnosti, c) člen rodiny zúčastněný na provozu rodinného závodu.
(2) U spolupracujících osob musí být výše podílu na příjmech a výdajích stejná. Příjmy a výdaje se rozdělují tak, aby a) podíl příjmů a výdajů připadající na spolupracující osoby nečinil v úhrnu více než 30 % a b) částka, o kterou příjmy převyšují výdaje, činila 1. za zdaňovací období nejvýše 180 000 Kč a 2. za každý započatý kalendářní měsíc spolupráce nejvýše 15 000 Kč.
(3) V případě, že je spolupracující osobou pouze manžel, se příjmy a výdaje rozdělují tak, aby
a) podíl příjmů a výdajů připadající na manžela nečinil více než 50 % a
b) částka, o kterou příjmy převyšují výdaje, činila 1. za zdaňovací období nejvýše 540 000 Kč a 2. za každý započatý kalendářní měsíc spolupráce nejvýše 45 000 Kč.
(4) Příjmy a výdaje nelze rozdělovat a) na dítě, které nemá ukončenou povinnou školní docházku, b) na dítě v kalendářních měsících, ve kterých je na něj uplatňováno daňové zvýhodnění na vyživované dítě, c) na manžela, je-li na něj uplatněna sleva na manžela, a
d) na a od poplatníka, který zemřel.“
Takáto možnosť mala oporu aj v slovenskej legislatíve, a to v § 11 Výpočet príjmu spoluvlastníka, účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou, a vypomáhajúcej osoby zákona č. 366/1999 Zz., o dani z príjmov, ktorý hovoril, že: „(3) Príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c) a § 7 ods. 2 s výnimkou príjmov účastníkov združenia a spoločníkov pozemkových spoločenstiev a príjmov uvedených v § 7 ods. 1 písm. a) a b), ktoré sa zdaňujú podľa § 15, dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju skončia, ani na deti, ani na manželku (manžela), ak sa uplatňujú ako vyživované osoby (§ 12).“ Tento zákon bol však zrušený a v nahradzujúcom a stále platnom zákone č. 595/2003 Zz., tento odsek úplne chýba.
Vybrané rozdiely v legislatíve týkajúcej sa dane z príjmov právnickej osoby
Obdobne ako v predchádzajúcej podkapitole, aj táto je venovaná popisu rozdielov českej a slovenskej legislatívy vo vzťahu k dani z príjmu. Zameriava sa však na odlišnosti týkajúce sa právnických osôb. Vzhľadom na rozsah tejto seminárnej práce je v tejto časti rozoberaný aktuálne najpálčivejší rozdiel, ktorého dopad na poplatníka je na konkrétnom príklade vyčíslený v analytickej časti.
V súčasnosti jednou z najdiskutovanejších daňových tém na Slovensku je, ako popisuje § 46b, daňová licencia právnickej osoby, v ktorom je uvedené: „(1) Daňovou licenciou je minimálna daň, po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2 alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

(2) Daňovú licenciu platí daňovník, ktorý Daňová licencia (v eur)
a) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 eur, a to vo výške 480

b) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 eur, a to vo výške 960

c) za zdaňovacie obdobie dosiahol ročný obrat viac ako 500 000 eur, a to vo výške 2 880.

(3) U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu, sa daňová licencia podľa odseku 2 znižuje na polovicu.
(4) Daňová licencia je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.
(5) Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie.
(6) Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa daňová licencia vypočíta vo výške súčinu 1/12 daňovej licencie podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.
(7) Daňovú licenciu neplatí daňovník
a) ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie.“
V českej legislatíve v súčasnosti žiadne takéto nariadenie nenájdeme. V minulosti zákon č. 586/1992 Sb obsahoval paragraf, ktorý pojednával o minimálnom základe dane, ten však bol daňovou reformou zrušený. Je nutné podotknúť, že nad zrušením sa uvažuje aj na Slovensku, čo je dokonca deklarované aj v programovom vyhlásení vlády.
Rozdiely v sadzbe dane medzi ČR a SR
Pre Slovenskú republiku je sadzba dane uvedená v § 15, kde sa píše: „Ak tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane
a) fyzickej osoby, zisteného podľa § 4 je
1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176, 8-násobok sumy platného životného minima vrátane,
2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176, 8-násobok platného životného minima,
b) právnickej osoby, zníženého o daňovú stratu, je 22 %.“
Český zákon č. 586/1992 Sb., o daních z příjmu sa sadzbe dane pre FO venuje v § 16 kde sa píše „Daň ze základu daně sníženého o nezdanitelnou část základu daně (§ 15) a o odčitatelné položky od základu daně (§ 34) zaokrouhleného na celá sta Kč dolů činí 15 %.“ Právnickým osobám sa venuje § 21 Sazba a výpočet daně: „(1) Sazba daně činí 19 %, pokud v odstavcích 2 a 3 není stanoveno jinak. Daň se vypočte jako součin základu daně sníženého o položky snižující základ daně a o odčitatelné položky od základu daně zaokrouhleného na celé tisíce Kč dolů a sazby daně.
(2) Sazba daně činí u základního investičního fondu 5 %.
(3) Sazba daně činí 0 % u fondu penzijní společnosti nebo u instituce penzijního pojištění s výjimkou penzijní společnosti nebo obdobné společnosti obhospodařující fondy obdobné fondům penzijního pojištění.
(4) Sazba daně 15 % se vztahuje na samostatný základ daně podle § 20b zaokrouhlený na celé tisícikoruny dolů.
(5) U poplatníka daně z příjmu právnických osob, který je pouze část zdaňovacího období základním investičním fondem, se použije sazba daně podle odstavce 2 jen na část základu daně připadající na část zdaňovacího období, ve které byl základním investičním fondem, stanovenou podle § 20a.
(6) Pro stanovení daně se použije sazba daně podle předchozích odstavců účinná k prvnímu dni zdaňovacího období nebo období, za něž je podáváno daňové přiznání.“

Autor: Ing. Bc. Lukáš Studený

Použité zdroje:
Zákon č. 366/1999 Zz., o dani z príjmov, zrušený
Zákon č. 586/1992 Sb., o daních z příjmu, v platném znění
Zákon č. 595/2003 Zz., o dani z príjmov, v platnom znení